1400 rokov starý príbeh, ktorý sa mohol stať aj včera:
Vitalis bol kresťanom, obráteným moslimom z Gazy v Palestíne. Žil ako pustovník, ale vo veku 60 rokov vycestoval do mesta Alexandria. Po príchode do mesta získal meno a adresu každej prostitútky v meste. Potom sa každý deň nechával najímať ako robotník. Vykonával ťažkú ​​fyzickú prácu, najmä pre muža jeho veku to vôbec nebolo jednoduché. Každý deň si vzal svoju mzdu za odrobenú prácu, aby si nakoniec prenajal jednu z týchto žien živiacich sa vlastným telom. Avšak namiesto využitia týchto žien, ako ostatní muži, ktorí si ich najímali, rozprával im a učil ich o dôstojnosti a hodnote ženy a že si žiadna z nich nezaslúži, aby ich iní používali za peniaze ako objekt ich žiadostivosti. Mnohé prostitútky v meste opustili túto svoju profesiu a stali sa dobrými manželkami a matkami vďaka príkladu súcitnej starostlivosti a rešpektu.
Vitalis bol zabitý mužom, ktorý nepochopil dôvod jeho návštevy nevestinca, potom ako ho udrel do hlavy. Vitalisovi sa podarilo vrátiť ešte do svojej chatky, kde zomrel. Keď ho našli mŕtveho, zvieral v dlani papier s citátom 1 Korinťanom 4, 5: „Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc.“ Na jeho pohreb sa zhromaždili stovky bývalých prostitútok, ktoré vyrozprávali šľachetnosť jeho počínania.