Vytrženie je Boží dotyk. Nie je to stav, ktorý si človek môže navodiť samovoľne. Boh ťa týmto prekvapí, keď to najmenej očakavaš, často aj uprostred nejakej dôležitej činnosti. Nedá sa to naplánovať, pretože vytrženie neplánuje človek, plánuje ho Bôh. Príde to samo od seba. Je jedno či si bohatý, alebo chudobný, Boha to nezaujíma. 

Je to vytrhnutie z našich pozemských zmyslov, to znamená, že v momente vytrženia nám naše telesné zmysly nefungujú, naše telo sa síce nachádza tam, kde sme ho mali v momente, keď sme do vytrženia upadli, ale náš telesný zrak, sluch, chuť čuch, hmat nám prestanú sprostredkovávať informácie o našom okolí a naša bytosť, náš vnútorný človek vníma len to čo zažíva skrze svoje vnútorné - duchovné zmysly, vidíme len to čo vidia naše duchovné oči, počujeme len to čo počujú naše duchovné uši a cítime len skrze svoj duchovný čuch, duchovnú chuť a duchovný hmat. Ľudia okolo nás nás môžu počuť ako sa rozprávame s niekym, kto sa na danom mieste práve fyzicky nenachádza, je to preto, že náš duch v tom momente vidí a vníma veci ľuďom okolo nás skryté.

VŠETKO ČO SOM DOTERAZ NAPÍSAL JE SLAMA OPROTI TOMU ČO MI BOLO PRÁVE ZJAVENÉ.

Francúzsko, 6.december 1273, pre 49 ročného Tomáša Akvinského nie sú extázy novinkou, prežíva ich často až pravidelne, ale to čo zažíva uznávaný učenec a teológ pracujúci na svojej šesťdesiatej knihe v poradí, slávnej Sume teologickej, ktorého počúva celé Francúzsko, počas dnešnej omše, ktorú sám celebruje, je obzvlášť hlboký zážitok. Po etáze, ktorú dnes pri omši zažije prestane Tomáš Akvinský písať, jeho 60 kniha v poradí, dodnes mnohými cenená stále ako vrcholné teologické dielo - Suma teologická zostáva navždy nedokončená. Každému neoblomne tvrdí, že to čo mu Boh práve vo videní zjavil, je tak hlboké a tak ďalekosiahle, že nemá zmysel, aby čokoľvek ďalej písal, lebo všetky jeho knihy mu pri tom pripadajú priveľmi plytké a bezvýznamné. Tomáš Akvinský skutočné až dokonca svojho života viac nič nenapíše.